Ako vníma dieťa televíziu?

Deti sa stretávajú s televíziou a médiami už vo veku pár mesiacov a pri pozitívnej reakcii na program si rodičia mylne myslia, že mu rozumejú a vidia na obrazovke to čo my. Často ich počujeme  pochváliť sa pred inými rodičmi, že „už vie pozerať aj televíziu“ alebo „má rád pozeranie telky“, „pustím mu niečo na mobile“,…“páči sa mu to“… Samozrejme, že vníma zvuky, ktoré mu môžu niečo pripomínať.

Lenže, hoci detský mozog vníma jasné farby a pohyb na obrazovke televízie, či mobilu, nevie týmto obrázkom dať význam. Až vo veku 1,5 roka dospeje batoľa do takého vývinového štádia, že symboly na obrazovke predstavujú svoje ekvivalenty v skutočnom svete.

Keď sa po roku batoľa nezadržateľne rozbehne a pohyblivejšie dieťa je niekedy nutné na chvíľu usadiť,  je dobré ak to nie je zakaždým televízna či počítačová obrazovka, alebo mobil, pretože v tomto veku sa deti učia priamym dotykom vecí – potrebujú si ich ohmatať, prípadne aj hodiť na zem či ochutnať. Potrebujú komunikovať a dostať spätnú väzbu od ľudí okolo nich. To sa cez obrazovku nedá.

Riešenia, ktoré od nás nechcú niečo viac ako stlačiť gombík, nie sú vždy tie najsprávnejšie. Ak si potrebujeme vybaviť nevyhnutné veci v domácnosti, ktoré trvajú pár minút, je lepšie, ak je batoľa usadené na mieste, na ktoré dovidíme, hoci pri pesničkách pre deti alebo podobnom vhodne vybratom programe.

Možný vznik závislosti a jej dopady

 Internet a televízia by však  nemali byť odkladacím priestorom pre deti na dlhé hodiny. Závislosť, ktorá sa časom môže vytvoriť, nás bude stáť oveľa viac energie, než hľadanie rozumných riešení, ako batoľaťu vyplniť čas. Počiatočné nadšenie z toho, že dieťa vie ticho sedieť, vystrieda vymáhanie si obrazovky za každú cenu. Sledovanie nevhodných rušivých videí alebo filmov pred spaním, môže spôsobiť problémy s uložením dieťaťa do postieľky, lebo pocity vyvolané programom v ňom ešte doznievajú (zmätok, strach a pod.).

Množstvo času stráveného pri televízii má dopad na rast obezity. Podľa vedeckých štúdií rastie priamo úmerne každej hodine strávenej pri televízii alebo počítači. Dieťa zaujaté programom sa nechce dať vyrušiť, hoci má potrebu hladu alebo smäd. Je nervózne nevediac prečo. Neskôr prijme naraz veľké množstvo jedla, čo nie je dobré kvôli veľkým výkyvom hladiny cukru a minerálov v krvi. Deti si rovnako vytvárajú väzbu medzi reklamou na nezdravé jedlo alebo správanie – a to, čo videli, očakávajú od svojich rodičov.

Spoločné riešenia pre rodičov a deti

Kvôli zdravému rozvoju mozgu a tiež kvôli rozvoju spoločenských a poznávacích schopností potrebujú deti priamu interakciu s najbližšími ľuďmi, či sú to rodičia alebo osoby, ktoré sa o ne starajú počas neprítomnosti rodičov. Ak už má batoľa sledovať televíziu alebo video, je dobré stanoviť časové obmedzenie (napr. na 30 minút) a programovo ho usmerniť na rozprávky, riekanky alebo pesničky vhodné pre tento vek, ktoré rozvíjajú jeho rečové a rozumové funkcie .

 Aj malé deti túžia po zábave a rozhodne im ju máme dopriať, ale pre nich je zábavné, keď môžu robiť to, čo my. Pri príprave jedla v kuchyni je dobré dať im menší hrnček a varešku, alebo ak máme miesto pre detskú kuchynku, umiestniť ju tak,  aby mohli „variť “ spolu s nami.

Mamy sa niekedy stažujú, že im dieťa večne behá za chrbtom, drží sa len pri nich, nechce sa samo hrať a podobne. Dá sa to spracovať v prospech dieťaťa a aj váš. Nebráňte mu, keď vám chce pomáhať (výnimkou je, ak by to bolo pre dieťa nebezpečné). Vy ste jeho spoločnosť, od vás sa pri spoločných činnostiach dokáže veľa naučiť. Nič to, že vám budú trvať o pár minút dlhšie – venovali ste ich predsa svojmu dieťaťu.

Dieťatko prítomné pri vašich činnostiach pochopí, že rodič má aj povinnosti a tiež to, ako to doma funguje. Deti sú veľmi ochotní pomocníci, ak ich neodbijeme  vetou  typu: „ty nemôžeš, si ešte malý“. S radosťou podajú mamke ponožku pri vešaní prádla a ešte aj zahlásia, že je ockova a ďalšia je jeho. Pamätajú si to a majú možnosť to aj povedať. Pri vykrajovaní pečiva vám s nadšením oznámia že práve vykrojili srdiečko alebo rybku. Ak svojmu batoľaťu ukazujete a „čítate“ obrázky knižke pre deti, neskôr môžete očakávať, že si ju častejšie vezme do rúk aj samo. Pri prechádzkach na čerstvom vzduchu má dieťatko oveľa viac možností na rozvoj ako pohodlne usalašené pred jednou z obrazoviek, nehovoriac o pozitívnom vplyve na zdravie všetkých zúčastnených.

 Časom zistíte, ako veľa sa toho pri vás naučilo, budete pyšní naňho aj na seba, ako ste to spolu zvládli.

Fotografia: © bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 1 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *